Animoterapia (tiež zooterapia) pochádza z anglického výrazu animal – zviera, podľa iných názorov z latinského anima – duša. Ide o liečenie pomocou zvierat. Animoterapia využíva blahodarne pôsobenie zvierat na emocionálne aj fyzické zdravie človeka.

Ľudia už odpradávna využívali liečivú symbiózu rôznym spôsobom. V starovekých civilizáciách sa vyskytuje mnoho dôkazov uctievania až zbožňovania psov a mačiek.

Aj keď niektoré metódy sú pre animoterapiu spoločné, živočíšne druhy zvierat ovplyvňujú výber metód a škálu možností pomoci. V určitom zmysle možno do animoterapie zapojiť väčšinu zvierat, využívajú sa drobné domáce zvieratá, hospodárske zvieratá, exotické zvieratá a ich kombinácie.

Medzi najznámejšie typy animoterapie patrí:

• Hipoterapia - terapia s použitím koní
• Canisterapia - terapia s použitím psov
• Felinoterapia - terapia s použitím mačiek
• Delfinoterapia - terapia s použitím delfínov

Pre koho je animoterapia určená?
Animoterapia sa využíva pri liečbe ľudí rôznych vekových kategórií (od malých bábätiek až po seniorov) a pri rôznych zdravotných problémoch. Je výbornou pomôckou pri liečbe telesne či mentálne postihnutých pacientov, ale aj pre rehabilitačných pacientov a ďalších.
U autistov je animoterapia vhodnou doplnkovou terapiou a zviera pomáha týmto ľuďom obracať ich pozornosť smerom navonok, teda k okoliu.
Zvieratá však môžu pomôcť aj zdravým ľuďom zvládnuť ťažké životné obdobia sprevádzané citovým vypätím, depresiami a stresom.
Účinky animoterapie sa využívajú napríklad aj v domovoch dôchodcov, v ústavoch sociálnej starostlivosti či rôznych zdravotníckych zariadeniach, ale taktiež v domácom prostredí.
Výhodou je okrem iného aj to, že takáto terapia nemá žiadne vedľajšie nežiaduce účinky a nemôže teda uškodiť - môže len pomôcť.
 

Ako animoterapia lieči?

Vedci zatiaľ presne nevedia, akým spôsobom kontakt so zvieraťom ovplyvňuje ľudský organizmus. Domnievajú sa, že citový vzťah k zvieraťu pomáha uvoľňovať interferón, ktorý posilňuje imunitný systém, a endorfíny, nazývané aj hormóny šťastia, pretože sa uvoľňujú do mozgu a spôsobujú dobrú náladu a pocity šťastia. Liečivé pôsobenie zvieraťa do značnej miery súvisí s empatiou, nepodmieneným rešpektom a láskou, ktorú sú zvieratá schopné prejaviť. Uspokojenie týchto potrieb, v kombinácii s dotykom živej bytosti, pomáha uviesť pacienta do lepšieho duševného stavu. Isté však je, že animoterapia:

• rozvíja hrubú a jemnú motoriku
• podnecuje verbálnu a neverbálnu komunikáciu
• rozvíja orientáciu v priestore a čase
• pomáha pri nácviku koncentrácie a pamäti
• rozvíja sociálne cítenie a poznávanie
• podnecuje k hre a pohybu
• prispieva k duševnej rovnováhe a motivácii

U ťažko chorých pacientov, ktorých primárnym problémom nie je psychický problém (onkologickí, postoperačné stavy, ...) sa prostredníctvom hladenia zvieraťa a verbálnou i nonverbálnou komunikáciou so zvieraťom, aktivujú vnútorné zdroje, urýchľuje sa rekonvalescencia pacientov a klesá ich chorobnosť.

Možno vyčleniť dve základné kategórie terapeutických zvierat:

1. Asistenčné zvieratá – sú individuálne vycvičené na vykonávanie príkazov, alebo na prácu pre nejakú osobu so špecifickým problémom. Ide napríklad o vodiacich psov.
2. Terapeutické zvieratá – sú integrálnou súčasťou liečebného procesu pre jednotlivca, alebo skupinu jednotlivcov s rovnakým problémom.

(Zdroj: https://www.animoterapie.cz/index.html a https://sk.wikipedia.org/wiki/Animoterapia)

Animoterapie podľa metód:

• AAA – Animal Assisted Activities (Aktivity za pomoci zvierat) - Prirodzený kontakt klientov so zvieraťom zameraný na rozvoj sociálnych zručností. Cieľom je napríklad zlepšenie komunikácie, motivácie, zbavenie stresu a uzavrenosti.
• AAT – Animal Assisted Therapy (Terapia za pomoci zvierat) - Zameranie na zlepšenie psychického a fyzického stavu klienta.
• AAE – Animal Assisted Education (Vzdelávanie za pomoci zvierat - „edukácia“) - Zameranie na zlepšenie výchovy, vzdelávania a sociálnych zručností klienta.
• AACR – Animal Assisted Crisis Response (Krízová intervencia za pomoci zvierat (KI)) - Prirodzený kontakt zvieraťa a človeka, ktorý sa ocitol v krízovom prostredí. Zameranie na zlepšenie psychického a fyzického stavu klienta.

HIPOTERAPIA

Hipoterapia alebo hippoterapia je využitie koňa pri liečbe. Je jednou z metód animoterapie. Prvá zmienka o liečbe pomocou koní pochádza od Hypokrata, ktorý odporúčal jazdu na uvoľnenie stuhnutého svalstva. Galenos ju odporúčal pre cvičenie tela a zmyslov. Hipoterapia je komplexná rehabilitačná metóda vychádzajúca z neurofyziologických základov, ktorá využíva nasadenie koňa na liečebné účely. Jej pôsobenie je komplexné, zasahuje oblasť rehabilitácie, psychológie a resocializácie.

Druhy hipoterapie:

1. Hiporehabilitácia - je využívaná v medicíne a je najrozšírenejšou formou hipoterapie. Je to začlenenie vozenia na koni alebo jazdenia, do komplexu opatrení zameraných na minimalizovanie, či odstránenie fyzického alebo mentálneho handicapu.
2. Liečebno-pedagogické jazdenie - kôň je zaradený ako médium do oblasti pedagogicko-psychologickej, aby sa u klienta vytvorili učebné predpoklady, podporili pozitívne zmeny chovania, odstránili sa alebo zmiernili prejavy niektorých duševných porúch alebo zmyslového deficitu.
3. Športové jazdenie pre handicapovaných - je založené na aktívnom ovládaní koňa pacientom. Pacient s ohľadom na svoj handicap, sa za použitia špeciálnych pomôcok alebo zmenenej techniky jazdy učí jazdiť na koni, prípadne sa zúčastňuje športových súťaží.

Pôsobenie hipoterapie je komplexné:

• facilitácia posturoreflexných mechanizmov
• normalizácia svalového tonusu
• rytmizácia organizmu
• koordinácia pohybov
• facilitácia senzorickej integrácie
• narúšanie patologických stereotypov
• zlepšenie rovnováhy
• reedukácia reči
• zvyšovanie sebadôvery
• úprava svalovej dysbalancie
• zapájanie autochtónneho svalstva
• úprava pohybovej symetrie
• mobilizácia kĺbov
• zlepšovanie adaptácie
• facilitácia tvorby nových motorických programov
• zlepšenie emočného vzťahu k cvičeniu
• energetické posilnenie pacienta

Tím:

Hipoterapiu vykonáva tím viacerých spolupracovníkov. Spája v sebe dve zložky: medicínska a hipologickú.

    Medicínsku zložku zabezpečujú: lekár, hiporehabilitačný pracovník a pomocník.

• Lekár je riadiacou osobnosťou. Indikuje pacientov, určuje ciele na ktoré sa terapia zameriava a spolu hiporehabilitačným pracovníkom navrhuje dlhodobý a krátkodobý rehabilitačný plán. Nemusí byť prítomný pri samotnej hipoterapii, ale veľmi úzko spolupracuje s hiporehabilitačným pracovníkom.
• Hiporehabilitačný pracovník zohráva najvýznamnejšiu úlohu, pretože vykonáva samotnú hipoterapiu. Musí absolvovať základný kurz hipoterapie, osvojiť si základy jazdenia a aktívne ovplyvňovať prevádzanie hipoterapie. Navodzuje korektný sed pacienta a podľa potreby ho koriguje, rozhoduje o potrebe polohovania, do cvičebnej jednotky zaraďuje korekčné polohy, trénovanie percepcie alebo senzorickej integrácie. Je zodpovedný za bezpečnosť. Odborne vedie pomocníka.
• Pomocník pomáha pri nasadaní a zosadaní pacienta, zabezpečuje ho proti pádu. Musí byť poučený o základoch hipoterapie a jej bezpečného vykonávania.

    Hipologickú zložku zabezpečuje hipológ.

• Hipológ musí mať kvalifikáciu učiteľa jazdy na koni alebo trénera a taktiež musí absolvovať základný kurz pre hipoterapiu. Jeho úlohou je pripraviť koňa pre hipoterapiu a viesť ho počas jej vykonávania.

Viac o hipoterapii tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hipoterapia